uff

28. ledna 2017 v 17:40 | doms |  pillowtalk
Prosím vás keď máte stroj, ktorý číta pocity, ihneď mi to pošlite. Dosť by sa mi také niečo zišlo, lebo sama sa absolútne nevyznám vo svojich citoch a som z toho chorá ugh.

Asi niekedy do augusta/septembra som mala život celkom usporiadaný, potom prišlo pár nových ľudí a odvtedy to ide dole vodou so mnou. Alebo ako sa to vezme. Som za nich neskutočne šťastná, ale ich správanie ma niekedy dosť nervuje a sama neviem prečo. Potom zase neviem prečítať svoje správanie, že prečo to robím a veď to vôbec nie je logické alebo čo. Takže som takto v sebe uväznená. Ešte nedávno som mala skvelý nábeh do dospelosti, teraz sa pred ňou snažím skrývať a desí ma už ten menej ako rok omg. Takže sa správam stále viac ako decko, no zároveň riešim (lebo musím) dospelácke veci.

Začala som si robiť vodičák, na čo sa niekedy teším, potom som z toho úplne zdesená a bojím sa sadnúť si za volant, aj keď ešte len chodím na teóriu. Aj tú už dosť zanedbávam a ešte si musím dobrať niečo z minula. Ten učiteľ len povedal, podľa čoho si to máme nájsť. Tak som si našla a scrollovala som asi kilometer a pol dole, kým som sa dostala na koniec, takže sa an to už ani nechcem pozrieť ale budem musieť.

Dobrá správa je, že už som si našla nejakých penfriends, takže si to idem odškrtnúť z menu, lebo už som si s niektorými stihla vymeniť zopár listov či mailov. A je to ten najskvelejší pocit, keď prídete zo školy a v schránke vás čaká list.

Slovenčinárka ma požiadala, aby som napísala príbeh do jednej literárnej súťaže, ale nechce sa mi, lebo tie témy nie sú moc pre mňa. Inými slovami, často v mojich príbehoch vystupujú psychicky labilné hlavné postavy, ktoré sa nakoniec zabujú. Neviem prečo mám takéto samovražedné sklony v príbehoch, ale často sa mi to pri písaní stane, že ono to samo od seba skončí takto.

Cítim sa cudzia v hudbe. To sa stáva asi dva-tri razy za rok a skutočne to nie je dobré. Lebo keď je všetko zlé, aspoň je tu hudba, ale teraz sa ani s ňou necítim až tak dobre ako zvyčajne.

Akosi som vám mala potrebu napísať tieto veci, v ktorých mám ako-tak celkom jasno, lebo inak mám v hlave úplny mess a predstavujem si to tam ako poriadne zamotanú spleť nitiek (alebo sluchátok, ako vám je lepšie), z ktorých dokážete vytiahnuť len pár, lebo zvyšok je totálne zaguzlený. Keď vymotám niečo ďalšie, dám vám vedieť.

doms.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Hrobárova Dcéra Hrobárova Dcéra | Web | 28. ledna 2017 v 18:00 | Reagovat

Aj také dni musia byť =) Síce ich nemám v láske ale čo už. Ono nakoniec vždy príde rozuzlenie

2 Eleanor Eleanor | Web | 29. ledna 2017 v 16:11 | Reagovat

Och všetci už robia vodičák a ja o chvíľku 18 a stále nič. Ale plánujem s tým začať, hoci ma absolútne desí predstava "šoférovať" niečo iné ako koňa. Penfriends som si chcela nájsť aj ja, najmä niekde z Rakúska/Švajčiarska/Talianska či Kanady. Mala by som na tom začať pracovať.
A literárna súťaž? Och dievča, to isté aj mňa, a to som bola na lyžovačke takže to šlo cez 3 ľudí ku mne od nej. Ale témy neboli až také zlé, skôr to že mi o tom dala vedieť v pondelok a dátum odovzdania bol pondelok. Nič pre mňa, ja mám rada čas.

3 jay jay | Web | 29. ledna 2017 v 20:01 | Reagovat

vodičáku sa desím. vlastne predstavy samej seba sediacej za volantom sa desím. až je to divné. a odkladám to. a mojim rodičom to ani zďaleka nevadí, keďže finančne by som  to sama nezvládla. nepripadá mi zmysluplné spraviť si ho, keď nebudem aj tak môcť následne pravidelne šoférovať a mať auto, mám strach, že by som vyšla z cviku a potom by to šlo ťažko, takže to pár rokov počká. každopádne, tebe držím palce, nech to zvládneš. :))
uuch penfriends sú super, teda, žiadnych nemám, len s kamarátkou som sa dohodla, že si budeme písať listy, ale má začať ona a ešte sa do toho nepustila. :D zo zahraničia by to bolo ešte lepšie,  keďže angličtinu by som mala precvičovať najviac, ako sa len dá.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.