Únor 2017

17th

8. února 2017 v 15:23 | doms |  pillowtalk
Stále si myslím, že sa na mojom živote deje asi ten najväčší zákon schválnosti. Totiž že ľudia, s ktorými si úplne najviac rozumiem, bývajú odo mňa čo možno najďalej. Napríklad v Prešove, v Žiline (aj keď väčšina z vás asi ani nevie, kde bývam ja, ale povedzme že až taká blízka vzdialenosť od týchto miesto to nie je). Alebo ešte v "lepšom" prípade sa tí ľudia nachádzajú v Nemecku, Anglicku alebo Portugalsku. Ešte aj tí, ktorí sú mi najbližší v mojom meste, bývajú počas týždňa na internáte a teda stretnúť sa s nimi cez víkend alebo cez prázdniny je dosť komlikované. Na druhej strane to tu teraz píšem preto, že aj za nich všetkých som strašne rada. Aj keď sú moc žiarliví, niekedy im veci treba vysvetľovať na trikrát a radšej idú do kaviarne alebo nákupného centra ako si spraviť piknik niekde v lese. Ale dokážu byť skutočne úžasní a mať skvelé prekvapenia. Zároveň som však rada aj za tých, ktorí bývajú ďaleko. Rada by som s nimi trávila veľmi veľa času a najmä teraz. Je mi celkom smutno z toho, že sa to nedá, ale zase viem, že na seba myslíme a tak sa celkom o seba zaujímame aj na diaľku.

Toto všetko som si tak celkom uvedomila na svoje narodeniny. Mala som ich presne pred troma týždňami. Chcela som ich poriadne osláviť, čo zase nevyšlo až tak podľa mojich predstáv. Mojou predstavou je totiž pozvať všetkých kamarátov na celý víkend na chatu, aby som ich mala aspoň na tie dva dni všetkých pokope a mohla to s nimi osláviť. Ale tento rok to nevyšlo a aj tak pochybujem, že by všetkých rodičia pustili. Takže som tento rok mala skoro s každým takú minioslavu, čo som si tiež celkom užila. Od rána som dostávala prekvapenia ako ružu, snapy od Lary a Dominika, jej kamaráta, s ktorým som si v Nemecku asi najviac rozumela, rôzne pohľadnice a maličkosti, potom neskôr mi ešte aj moja penfriend z Nemecka zaželala všetko dobré a doteraz neviem, odkiaľ vedela, kedy mám narodeniny. Nechcem sa tu teraz chváliľ darčekmi, no musím spomenúť jeden z nich. Od kamarátky som dostala obraz. Odkedy som bola ešte úplne malá a videla som, ako nejakí znamí dávali obraz ako svadobný dar, tak sa mi to strašne páčilo a odvtedy som si priala dostať obraz. Takže som z tohto bola nenormálne šťastná, aj keď som zatiaľ nevymyslela, kam ho dám.
Celkovo som aspoň prišla na to, že mám okolo seba (či už doslova, alebo veľmi veľmi obrazne) úžasných ľudí, ktorí na mňa myslia atď. Môžete si tu ešte domyslieť niekoľkoriadkové klišé o priateľstve, ja to zhrniem len do toho, že ich mám všetkých rada!

doms.