8may17

8. května 2017 v 17:14 | doms |  pillowtalk
"But how the hell do you fall in love?"
Veci sa tvária, že sa hýbu dopredu, aj keď zostávajú na tom istom mieste. Alebo skutočne napredujú, len predo mnou hrajú absolútnu nečinnsoť. Ktovie. V piatok cestou do školy si ku mne sadol v autobuse. Na jednej strane už bol autobus skoro celý plný, tak nemal veľa možností, no predsa sa mohol posadiť asi na ďalšie štyri miesta neďaleko mňa, ktoré boli voľné. Ale aj tak si sadol ku mne. Možno si však len niečo nahováram. Z jeho správania sa v posledných dňoch neviem vysomáriť. Dokelu keby nebol taký nečitateľný. Neviem ako mám rozumieť jemu, jeho správaniu a kvôli tomu ani samej sebe. O ničom sme sa nerozprávali, len sme vedľa seba mlčky sedeli s kolenami vyloženými na sedadlách pred nami, a vpostate sme obaja tak trochu spali, opretí skoro jeden o druhého. Ale mala som pocit, akoby to takto nejako malo byť. Veď viete, že s málo kým sa cítite tak dobre, že ani dlhé mlčanie nie je trápne, ale vpodstate celkom príjemné. Tak nejako som sa cítila - pohodlne a v bezpečí, akoby to takto bolo medzi nami stále. Zobudila som sa až na zastávke, kde väčšinou vystupujeme obaja, no tentoraz som šla ešte trochu ďalej. On už stál v uličke a takým nejakým starostlivým pohľadom sa na mňa obzrel, akoby sa chcel uistiť, či som hore, alebo ma má zobudiť.
Dnes má narodeniny a štve ma to strašne, že s ním nemôžem byť. Hoci zároveň dúfam, že si tento deň užije najviac, ako bude vedieť, či už so mnou, alebo bez. Veď jemu na tom možno nezáleží až tak, ako mne. Neviem čo som tu týmto chcela dokázať, niekedy mi dosť pomôže, ak si veci napíšem, lebo to mám pred sebou a akosi to väčšinou začne dávať zmysel, ale tentoraz mám v tom pekný bordel už niekoľko týždňov a som tak veľmi zmätená. Nech sa to nejako vyjasní...!

doms.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Paige Paige | Web | 14. května 2017 v 18:24 | Reagovat

To poznám. Človeka to privádza do šialenstva, keď sedí pri niekom, koho miluje a nemôže sa ho dotknúť alebo čo i len slovko povedať. Tiež to mám takto.. keď má nejaký sviatok a ja premýšľam nad tým, že s nim nie som.. no on o mne možno ani nepremýšľa..

2 Sandra Sandra | Web | 19. května 2017 v 20:36 | Reagovat

nestresuuj!:D  ono sa to vyrieši.nechaj to tak, daj mi čas. aj keď viem, že tvoje pocity sú teraz zmiešané, možno ani on sám nevie, ako to je.:)

3 Sandra Sandra | Web | 19. května 2017 v 20:50 | Reagovat

[2]: a inak, veľmi pekne ďakujem k tvojmu komentáru za môj minulý článok!:) hm, keď sa nad tým tak zamyslím, aj mne napadli presne také isté myšlienky ako tebe alebo tvojej kamarátke. je fakt, že 17 je neskutočne veľké číslo a ja sa ani nenazdám a bum, stredná za mnou, nástiny za mnou, ja už ako 20 ročná a sama neviem, čo chcem a čo budem robiť. keď sa nad tým zamýšľam, až sa desím, o bude so mnou o 3 roky. je to možno dlhá doba, no aj tá ujde neskutočne rýchlo. poviem ti tak, že najlepšie bude, ak prestaneme myslieť na to čo bude a jednoducho budeme žiť v prítomnosti a užívať si každú maličkosť:) takže nedepkujme a hotovo!:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.