Červen 2017

20june17 / Tuesday

23. června 2017 v 16:25 | doms |  pillowtalk












Buď mi to povedal niekto večer predtým, alebo sa mi to snívalo. Proste som od niekoho počula, že každý deň môže byť najlepším dňom v mojom živote, len mu treba dať šancu, aby sa takým stal. Ráno som sa zobudila presne s touto myšlienkou, že dám tomuto dňu šancu. On si ju vzal a totálne ju rozjebal... Nezostalo nič, čoho by som sa mohla chytiť, aj preto sa teraz topím vo svojich pocitoch a neviem ako z nich vyliezť, aj keď neviem, či chcem. Teda, chcem jeho, omnoho viac ako predtým, lebo ho už mať nemôžem. Už ho má niekto iný. A ja som naivná a sprostá, lebo som to vpodstate vedela, len som to nechcela pripustiť. Stále som mala nádej a tá nádej živila vo mne myšlienku, že medzi nami predsa niečo bude, lebo tomu nasvedčovalo tak veľa vecí a jeho správanie a všetko... Čokoľvek som doteraz robila, cítila som sa fajn, lebo som si myslela, že on je niekde tam a že na mňa myslí, ale teraz ma len srdce zabolí, ak na neho pomyslím, pretože viem, že to tak nie je. Že myslí na niekoho iného. A cítim sa strašne sama, akoby ma nikto nemal rád, lebo sa mi všetci akosi vzdiaľujú. Aj keď pravda je asi skôr taká, že ja sa vzdiaľujem ostatným, lebo chcem byť sama. Ak nie s ním. A to ma ubíja najviac. Rozmýšľam o ňom a o všetkých našich spoločných momentoch deň čo deň, minútu čo minútu, z čoho som neskutočne vyčerpaná a nemá to zmysel. Akurát sa cítim ešte horšie. Aspoň keby som to vedela vyplakať, nech by som plakala tri dni alebo tri týždne, možno by sa mi uľavilo, ale takto je to stále vo mne a mám pocit, že mi srdce akosi stvrdlo a je proste chladné a neschopné niekoho milovať, dokonca možno už ani jeho. Alebo je to len tým, že som proste zranená a akoby sa moje srdce chcelo voči nemu brániť a tváriť sa, že nikdy ho nemilovalo a že on nikdy neexistoval. Ale to nejde a keď ho stretávam tak často, nemôžem sa tváriť akoby nič, aj keď vpodstate musím. Koniec koncov, on nespravil nič zlé, nehnevám sa naňho. Chcem, aby sa mal dobre a som šťastná, že sa má dobre aj bezo mňa, len si musím na tento pocit aj zvyknúť, lebo je mi to cudzie. Necítim sa totiž ako úplný človek, akoby sa moje srdce, ktoré mu patrí už od augusta, vytrhlo z mojej hrude a išlo k nemu, a pretože sa nedočkalo prijatia blúdi nevedno kde a zo mňa zostala len telesná schránka bez citov. Síce si asi v tomto článku viackrát protirečím, ale presne tak sa cítim. Už neviem, čo bola pravda a realita, čo chcem a čo bude.

doms.

11june17

16. června 2017 v 13:56 | doms |  pillowtalk
Po prechádzke na Tomášovský výhľad sme Nemcov vzali večer ku kamarátke. Cestou tam sme síce dvakrát zle odbočili, ale stále je to len jedna dedina, takže raz trafiť musíme.

Vzali sme si ovocie, ľadový čaj, koláče, čipsy a sadli si na terasu. Povedali sme si, že objednáme pizzu, ale vzhľadom na to, že Rihanna býva na dedine, trvalo by to celkom dlho, kým by prišla. Preto hneď jej rodičia sadali do auta a ponáhľali sa po pizzu do mesta. Pre mňa dosť prekvapujúce, pretože moji rodičia by neboli ochotní ani len objednať pizzu po telefóne.

Medzitým sme si šli zajazdiť na štvorkolkách. Najprv ja a Lara, po nás B. a F. Rihanna si k sebe vzala Laru, ak by jej potrebovala niečo povedať po nemecky a tak, ja som šla s M., ktorého som síce spoznala len deň predtým, no celkom sme si sadli. Vyšli sme z dediny a jazdili po lúkach a poliach, popod most pre vlaky, cez les... Držala som ho okolo pása, aby som náhodou nespadla, keďže mal celkom v obľube zrýchľovať. Povedala som mu však, že úplne milujem rýchlosť, takže potom s tým nemal problém a vedel, že čím rýchlejšie, tým lepšie. Dostali sme sa až k mestu, k miestu, ktorým sa často chodím prechádzať alebo behávať. Pýtala som sa ho, akou rýchlosťou asi ideme. Bolo to 19km/h. Celkom ma to prekvapilo, povedala by som, že sme museli ísť rýchlejšie, ale to sa mi len zdalo. Ďalej sme sa vozili popri západe slnka, do tvárí nám fúkal príjemný večerný vietor, život akosi do seba zapadal. M. sa stále predbiehal s Rihannou, najprv na ňu počkal, no akonáhle sa dostali na našu úroveň, zrýchlil a nechali sme ich ďaleko za nami. Zakaždým som sa zadkom trochu pošmykla viac dozadu, tak som sa ho chytila o niečo pevnejšie, aby som nespadla, no i napriek všetkým prudkým zákrutám vyberaným vo vyššej rýchlosti som sa cítila bezpečne. Naklonila som sa k nemu z jednej strany a hovorila mu o všetkom, čo som kedysi zažila. On mne zase o sebe. Potom sme prešli témami ako kone, autá, leto, strýkovia, gentlemeni... Keď sme prišli naspäť k domu, ani sa mi nechcelo vystúpiť. Rihanna a M. však brali B. a F. na ďalšiu jazdu. Ja som teda zostala sedieť na terase s dvoma Nemkami. Niečo sme spolu prehodili, viackrát mi povedali, ako sa povie po nemecky štvorkolka, no aj tak si to nepamätám.

Prišla pizza. Svoje sme si rozložili a išli jesť, zvyšné sme nechali na boku v krabici, aby ostatným nevychladli, kým sa vrátia zo štvorkoliek. Ako sa dalo čakať, Nemky si to išli odfotiť na Snapchat, tak som sa ich opýtala, či im k tomu nemám rozbaliť aj tie zvyšné pizze, aby mali pôsobivejšie snapy. Po chvíli dorazili aj ostatní. Jedli sme teda pizzu s kopou olív, pretože M. ich dával z každého svojho kúsku dole a hádzal ich na naše.

Po večery sme ja, Rihanna, M. a K. ležali na trampolíne za domom. Teda, najprv ležali, potom skákali, potom znova ležali a smiali sa. Keď oni dvaja museli ísť domov, prišli za nami ostatní. Posadili sme sa do kruhu, trampolína sa celkom výrazne ohla dolu, keďže sme tam boli šiesti. Čím ďalej, tým viac sa stmievalo, až nám svietila len slabá pouličná lampa. Rozprávali sme sa o škole, o našom a ich učiteľovi matematiky. o tom, čo chceme robiť v budúcnosti, o jazykoch. Okrem toho sme im hovorili slovensko-francúzske vety (Koň se pasé na terasé a Koň nežere, koň papá.), z ktorých sa smiali, lebo skutočne im to znelo francúzsky. A pritom sa sami učia francúzštinu. Ja som zase jednej, ktorú viac ťahá španielčina, povedala tie dve svoje vety (Quisiera una cerveza a Estoy embarasada, čiže Prosím si jedno pivo a Som tehotná). Potom sme ich my učili slovenské a oni nás nemecké nadávky. Celý večer sme si boli bližší, otvorenejší, tak, ako som si to celé predstavovala. Alebo ešte lepšie. Aj Lara súhlasila, že to bol najlepší večer počas celého výmenného pobytu.