10june17 / Zu viel Drama

20. července 2017 v 13:58 | doms |  pillowtalk
"Lepší štamperlík v hrsti ako celá fľaša v sebe." Hruška nepadá ďaleko od stromu.
Tieto veci, ktoré sa stali 10. júna, sa rozhodne normálne nestávajú. Ani na chatách sa nestávajú. Všetko je to také absurdné, že keby som si to prečítala u niekoho iného, asi by som ťažko verila. Ale je to pravda a potrebovala som si to takto zdokumentovať, minimálne sama pre seba.

Vzali sme Nemcov na chatu. Vysvetlili sme im, že je to taká slovenská tradícia. Všetci sa na to tešili už asi nejaké tri týždne, považovali to za highlight celého ich pobytu na Slovensku. Čo ich trochu strašilo bol fakt, že sa tam malo nachádzať len päťnásť postelí a my sme sa tam chceli natrepať štyridsiati.

V piatok po nebadateľných prípravách sme okolo pol ôsmej vyrazili. Už na prvý pohľad vyzerala chata a jej okolie omnoho lepšie ako na fotkách, no zvnútra by to kontrolou hygieny neprešlo. Ale veď také chaty sú. Hodili sme si tašky na ešte voľné postele, aby sme sa mali kde vyspať. Chvíľu sme sa poobzerali po areáli a prisadli si k ostatným na lavičky pred chatou. Začíname. Wir fangen an! Tatranským čajom, samozrejme. Potom sme sa začali rozprávať, jesť čipsy, aby sme v sebe preventívne mali niečo mastné, a zapíjali radlerom.

Začalo sa stmievať, keď sme s troma ďalšími kamarátkami (E. B. C.) vyšli pomedzi stromy cez malý kopček a dieru v plote až na rozľahlú lúku s výhľadom na dedinu. Chcela som behať a nebola som sama. Rozbehli sme sa niekam do neznáma, s nezastaviteľným smiechom od šťastia. Nerovná pôda nám utekala pod nohami, studený vietor vrážal do ružových tvárí. Hrali sme naháňačku, utekali za západom slnka, kotúľali sa dolu kopcom ako kedysi počas detstva, robili stojky a mlynské kolá. Prišli za nami nejakí Nemci a len sa prizerali, čo to tam stvárame. Vtedy mi bolo fajn.

Po návrate k chate už hrala hudba, o repráky sa postaral DJ - D-in kamarát, ktorý nakoniec priniesol zrejme viac problémov ako úžitku. Prišiel ku mne spolužiak a strčil mi do ruky plastový kelímok s nejakou ružovou tekutinou. Povedal, aby som to ochutnala. Bolo to síce dosť sladké, ale celkom dobré. Biely rum s malinovým sirupom. Išli sme s E., B. a A. k jednej strane dvora, lebo dve z nich si chceli zafajčiť. Cestou tam sme stretli Upíra (Nemco-Rusa), ktorý sa ich snažil presvedčiť, že fajčenie je zlé, že už to je ich piata a že on ich sleduje. Tak sme si sadli na lavičku v tme, oni dve fajčili, ja som popíjala K-ov drink a točili sme stand up comedy s radami do života týkajúcimi sa našej školy. Inak ani neviem, o čom sme sa rozprávali. Neskôr sme sa vrátili k ostatným, prisadli sme si na lavičku k Dominikovi a Mathisovi. Jeden ďalší spolužiak učil Nanke správne vysloviť "Milujem ťa" a celkom jej to išlo. My sme sa tiež rozprávali, no znova neviem o čom. Akurát nás učili text nejakej ďalšej ich nemeckej pesničky, nad ktorými sme sa len čudovali, odkiaľ ich vyhrabujú. Dala som Dominikovi ochutnať K-ov drink, a hoci moja nemčina pri vysvetľovaní ingrediencií trochu zlyhávala, odpil si a povedal, že je to celkom dobré. Najprv sme teda spievali a tancovali na lavičke, potom sme sa presunuli k ostatným tancujúcim do kruhu a vanilkovou vodkou zapíjali Freundschaft. Asi okolo desiatej sme sa viac-menej presunuli k ohňu, posadali si na deky a poprikrývali sa nimi. Pozerali sme do ohňa, hádzali tam ďalšie drevo, rozprávali sa, riešili S. a DJ, pili Jägermeistra, ktorý koloval okolo, zachráňovali opitých spolužiakov, tancovali, viedli smutné a vážne rozhovory... Okolo jedenástej sa Nemci pobrali spať, poľahali si v obývačke jeden na druhého na sedačky, zakryli sa dekami a v hustom oblaku páchnucom po tráve zaspali. Niektorí prišli k nám, z neďalekého altánku si dotiahli starú modrú rohovú kuchynskú lavicu, aby mali na čom sedieť, a zadumane pozerali do ohňa. Keďže sme boli trochu hladní, rozhodli sme sa pripraviť na ohni mrazenú pizzu. Vybrali sme zatiaľ dve z troch a položili na mriežku nad ohňom.

Medzitým sa už asi tri hodiny hľadala spolužiačka, ktorá odišla niekam do lesa. Vedeli sme, že musí byť niekde blízko, pretože do esemesky nám písala presne to, čo sme hovorili. Spolužiaci sa už po neúspešných pokusoch nájsť ju v lese či na lúke na kopci šli pozrieť len za neďaleký kontajner stojaci pár metrov od ohňa. Bola tam, rukami si prikrývala tvár, bola celkom biela, triasla sa a dokonca by som povedala, že na mihalniciach mala kúsky ľadu. Preniesli ju k ohňu a pozakrývali všetkými dekami, ktoré sme tam mali. Trochu podložili do ohňa, aby sa rýchlejšie zohriala. Až mi bolo trápne, že mi prišlo vtipno z tej pizze, cez ktorej okraj dovysoka sľahal oranžový plameň. Po pár minútach ju vzali do izby. My sme tam zostali sedieť, pizzu sme vzali z ohňa po troch hodinách pečenia, no aj tak sa nám nezdala hotová. Zatiaľ čo som rozmýšľala, čím ju rozkrájame, Hruška si z nej jednoducho odhryzol ako mačka, tak sme v tom pokračovali aj ostatní. Najprv sa jej Nemci trochu stránili, ale nakoniec boli spokojní, dokonca im chutila. Vybrali sme teda na oheň aj tretiu, no o ďalšiu hodinu sme zistili, že niekto ju posypal nejakým senom, takže to nikto celkom nechcel jesť. Pizza teda skončila v ohni. Boli asi tri hodiny ráno, keď nám došlo, že ešte máme špekačky. Doniesli sme všetko, čo k nim bolo treba, akurát že sme sedeli na záclone, keďže všetky deky mala S. Opekali sme teda špekačky, ktoré aj tak stále neboli poriadne prepečené, dozvedali sa o A. a K., trochu sa hádali a znova viedli vážne debaty spojené s miestami čiernym humorom. Okolo pol štvrtej sme išli spať, nie však všetci.

V izbe pre štyroch sme spali deviati, lebo miesta a postelí bolo pre štyridsať ľudí jednoducho málo. Aspoň ďalšiu polhodinu mal R. na vedľajšej posteli potrebu rozprávať, tak on len kecal a my sme sa nemohli prestať smiať, hoci sme všetci chceli dávno spať. Mňa popravde únava už pri počúvaní jeho myšlienok prešla, ale nakoniec B. zavelila "Spať! A teraz už vážne.", tak sme stíchli.

Medzitým sa Bž. a J. dole pri ohníku hádali o Trumpovi či o kom, už presne neviem, ale vraj to bolo dosť zábavné.

Ráno som vstala asi okolo pol šiestej, skoro všetci ešte spali, tak som šla ku ohníku a sadla si k Š., E. a J. Ten sa chválil, že oheň tam je už len jeho zásluhou: "Od štvrtej rána tu som, ja som vôbec nespal, som sa tu staral o oheň, že by ste ho ešte mali. Ja som vôbec naspal," opakoval stále dookola. Pri ohni bol skutočne už asi od deviatej večer až teraz do šiestej ráno, no napriek tomu si poriadne napamätal, čo sa tam dialo a ako sa tam dostali tie veci, ktoré tam boli. "Ja som tu proste celý čas bol, ale vôbec neviem, ako sa toto tu dostalo," ukazuje na modrú kuchynskú rohovú lavicu, krivo stojacu pri ohníku. "Alebo toto, veď pozri na to, dole oheň, v ktorom horí posledná špekačka, na ňom gril a na ňom prázdny Jägermeister. Proste ako?" rozhadzuje rukami a ja sa len smejem, spolu s ostatnými. Tak preto sa nám tá pizza piekla tri hodiny, lebo ležala na grile bez uhlíkov, ktorý žiadne teplo z ohňa pod ním nemohol mať. -_- Ani sa už ale nečudujem, že to nikomu nenapadlo, hoci nás tam bolo toľko. Človek popíjajúci Jägra, vanilkovú vodku a pivo asi najtriezvejšie uvažovať nebude.

Nemci sa pomaly prebúdzali a začali celý areál upratovať od fľašiek, čipsov a iných vecí. Asi už chceli byť čo najskôr doma.

Medzitým sme kamarátke, ktorá sa opila ako prvá, vyrozpravávali všetko, čo sa stalo, z rôznych pohľadov rôznych ľudí.
Čo však situáciu zaklincovalo najviac... Bola som hore v chate a keď som schádzala dolu schodmi, stretla som K., ktorý vyzeral dosť zle a za sebou ťahal záclonu, na ktorej sme večer predtým sedeli. Ako som sa hneď nato dozvedela, celú noc spal na lúke prikrytý práve tou záclonou, bol celý premrznutý a cítil sa hrozne. Už ani neviem, prečo sa tam vytrepal, ale tak sa mi marí, že sa znova s niekým pohádal a bolo mu povedané, aby vypadol, tak to aj urobil.

Najlepší na tom celom večeri však bol Švéd (v skutočnosti sa volá Finn, ale aby náhodou neprišiel na to, keď sme sa o ňom rozprávali, tak sme ho volali Švéd), ktorý celý ten čas chodil dookola, pristavil sa pri nejakej skupinke, oprel sa o toho, o koho ešte nebol opretý žiadny opitý či so zlomenou nohou, so širokým úsmevom skonštatoval: "Zu viel Drama." a išiel ďalej. A asi ani netušil, že tento výrok sa našej triedy týka tak veľmi, že si to určite dáme v poslednom ročníku na tablo.

doms.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.