29/30july17

31. července 2017 v 18:23 | doms |  pillowtalk
Kým sme ešte len plánovali ísť na jeden festival neďaleko nás, boli sme štyri. Neskôr sme zostali tri a nakoniec sme šli len dve. Ja a Rihanna. Ale mne to v ten deň absolútne neprekážalo. Chcela som prísť na iné myšlienky, ako na tie, ktoré ma mátali už skôr ako od začiatku prázdnin.

Okolo štvrtej sme tam dorazili. Hneď na začiatku sme skonštavovali, že sme tento festival dosť podcenili práve preto, že sa koná v dedine. Priestranný areál, veľa stánkov s jedlom, kone, hry, nafukovací hrad, malé farebné svetielka, tabuľa na podpísanie sa, stánok s nabíjačkami na mobil a hlavne, pódium, na ktorom sa už od obeda predstavovali rôzne skupiny. Najprv sme sa prešli, aby sme poprezerali, kde čo je a vedeli sa potom lepšie orientovať. Sadli sme si do tieňa na trávu a rozprávali sa, neskôr si išli kúpiť kebab na večeru a znova vyhľadali to isté miesto. Ešte snáď osem hodín predtým, ako malo začať vystúpenie, na ktoré sme celý ten čas čakali, sme sa presunuli bližšie k pódiu a sledovali nejaké folklórne súbory a zabávačov. Okolo siedmej sme si kupili kávu a turecký med, ktorý som nemala už od detstva. Práve vtedy boli všade naokolo nádherné mraky splývajúce so západom slnka, život bol v tom momente o niečo ľahší a atmosféra neuveriteľná, no stále nič proti tomu, čo ešte len malo prísť. Tentoraz sme sa už postavili rovno pod pódium a vypočítali, že takto budeme stáť ešte asi ďalších šesť a viac hodín, ale veľmi nám to neprekážalo. Onedlho sa totiž voľný priestor za nami zaplnil ďalšími ľuďmi, ktorí si takto chceli udržať čo najlepšie miesto na nasledujúce predstavenia.

Hneď nato vystúpili dvaja bývalí superstaristi, ktorých som si síce vôbec nepamätala, ale jeden z nich si získal moje srdce v momente, ako náhle vstúpil na pódium. Po nich bola na rade skupina presne z tej obce, kde sa to odohrávalo. Ich pesničky mi síce nesadli, no šou spravili riadnu. Svojím spôsobom to bolo celkom očividné, že festival organizovali práve oni, keďže na svoje vystúpenie vyčerpali aj ohňostroj, aj rôzne svetelné efekty, aj papieriky, ktoré vybuchujú z tých prístrojov, aj svietiace náramky, aj obrovské balóny, aj také tie ohne, čo šľahajú celkom vysoko. Proste všetko, čo bolo k dispozícii. Už sa čas začal krátiť, na scénu prišla skupina Gladiátor a zabávať sme sa začali o niečo viac. Keď zahrali prvé tóny pesničky Keď sa láska podarí, skoro som začala plakať a to aj neskôr viackrát počas pesničky. Ako povedal spevák tesne pred jej začiatkom, nájde sa v nej asi každý a ja mám úžasné spomienky na čas, kedy som ju počúvala. Po tom, ako odohrali všetko, čo mali, organizátori pustili ešte ohňostroj, aby zabavili publikum, ktoré už aj tak niekoľko minúť skandovalo a privolávalo Kaliho. Vtedy vpodstate prišiel moment, na ktorý sme čakali nielen tých šesť hodín rovno pred pódiom, ale vpodstate celý mesiac, ktorý sme to plánovali. Prišiel Peter Pann, potom Kali, ktorý celý čas stál rovno pri publiku a neskutočne s nimi komunikoval. Vtedy išli preč všetky zábrany, dosť ma bolel chrbát, ale to mi vôbec neprekážalo, lebo som si to užívala ako všetci naokolo. A pritom som Kaliho nikdy nejako reálne nepočúvala, teda nikdy som sa nemenovala za jeho fanúšičku, hoci jeho piesne a texty mám veľmi rada a poznám ich naspamäť. Vtedy som nechcela, aby odišiel a jeho vystúpenie sa mi zdalo príliš krátke.

Asi niečo pred druhou sme sa presunuli do stánku s nabíjačkami, keďže Rihanna si potrebovala nabiť mobil. Čakali sme na špeciálny autobus, ktorý nás odvezie k nám domov a teda sme hodinu a pol nemali čo robiť. Stáli sme tam, tancovali na Borovičku, aby sme nezamrzli, a uisťovali sa v tom, že budúci rok ideme zase. Niečo pred treťou sa pri nás zastavil Erik, random chlapec, ktorý zháňal oheň. Keď nepochodil u nás ani u skupinky vedľa, s optimizmom sa rozbehol za ostatnými ľuďmi: "Ani oni nemajú. Nevadí. Idem pýtať ďalej." Onedlho pribehol rozradostený k nám aj so zapálenou cigaretou a dal sa s nami do zoznamovania. Prišlo za ním nejaké dievča, s ktorým odišiel kamsi preč, no medzitým ho tam hľadala jeho partia. Anet sa stále rozčuľovala, že: "Povieš mu, aby zostal tu. On tam tancuje, s niekým sa zoznamuje, zrazu sa otočíš a on nikde." Nakoniec znova k nám pribehol. Najprv sa mu ísť na autobus vôbec nechcelo, no akonáhle sme sa zdvihli my, aby sme vyštartovali, pridal sa a ťahal so sebou aj celú partiu. Tak sme išli, spievali si, smiali sa na sebe alebo ani nevieme na kom a trochu sa spoznávali. Nám s Rihannou bolo práve najviac vtipno z Erika, ktorý si stále protirečil a bol proste podarený. Dohodli sme sa s ním, že prídeme aj budúci rok a presne o tretej ráno sa budeme čakať pri stánku s nabíjačkami. Keď prišiel autobus, sadli sme si už o niečo ďalej od neho, no bolo ho počuť na celý autobus. Medzitým, keď sme vchádzali do mesta cez kopce a prudké zákruty, chlapec spiaci na sedadle hneď za vodičom spadol rovno do uličky a kým sa prebudil a pozberal, spôsobil srandu celému autobusu. Všetci sme sa na seba usmievali, akoby sme sa poznali odjakživa, pričom sme spolu strávili len tých päťnásť minút.

doms.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ┼Eleanore Inkake Samanthe Lune┼ ┼Eleanore Inkake Samanthe Lune┼ | Web | 15. září 2017 v 22:31 | Reagovat

Pobavilo xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.