and where´s me?

18. srpna 2017 v 18:04 | doms |  pillowtalk
Vo svete blogov sa pohybujem asi od roku 2007-2008, kedy som ani poriadne nevedela, čo taký blog vlastne je, aj keď som už jeden mala. A odvtedy sa ich vystriedalo (s menčími prestávkami) nekonečné množstvo. Stále som sa snažila byť čo najlepšia, až som tým stratila samú seba. Sledovala som iné blogerky, ako to robia ony a snažila sa ich svojím spôsobom napodobniť, mať dokonalé fotky, vtipné a pútavé texty. S tým posledným blogom (7/2014 - 1/2017) sa to vystupňovalo tak, že som s ním nebola spokojná asi odkakživa a snažila sa niečo meniť, pričom sám osebe nebol až taký zlý, ako sa naň pozerám teraz. Ale hneď na začiatku som si zle stanovila hodnoty a tým som sa trápila až do jeho definitívneho konca. Už v 8/2016 som vedela, že to s ním ďalej nemá význam, no umelo som ho držala pri živote, pretože som mala mnoho skúseností s tým, že aj tak sa ku blogu stále niekedy vrátim. Tak som si založila tento blog so sľubom, že o ňom nikdy nikomu nepoviem. Lebo len tak môžem byť skutočne sama sebou a písať o svojich najtajnejších pocitoch. Viem, že to je pomerne smutné, keď samu seba takto zatajujem pred svetom a nedokážem sa ľuďom otvoriť (len minimu). Na druhej strane na to musím ísť postupne. To, kým v skutočnosti som, som zistila v 10/2016 v inom svete, len bohužiaľ som sa z toho sveta musela vrátiť späť (žiadne drogy, len jedna skupina Nemcov). Odvtedy som bola dosť zmätená a nechcela som už byť tým človekom, ktorý na instagrame a blogu musí mať dokonale upravené fotky, outfit doplnený šperkami, ktoré sa k sebe dokonale hodia a mať vždy čisté topánky. Lebo to nie som ja a nikdy som nebola, aj keď som sa tak tvárila a v kútiku duše som si sama začala veriť. Preto sa teraz neviem nájsť, ale už som na dobrej ceste. Ľudia mi síce stále hovoria, že sa nesprávam ako ja, ale práve o to ide, že toto som teraz skutočná ja. Aj tento blog som si založila preto, aby som sa niekde v tom pomykove znova nestratila. Medzičaom som začala mať pocit, že je to tu príliš depresívne, teda moje články a tak. Koniec koncov, keď som stále dookola písala veselé a inšpirujúce články a zlé myšlienky si nechávala pre seba, musím sa tera vypísať aj z nich. Jediné, čo ma poriadne desí je fakt, že o pol roka mám osemnásť. Akoby som tou pretvárkou stratila kus života a zrazu budem dospelá, kedy nikoho nebude zaujímať, kto som, ale čo robím a či to robím dobre. Pôvodne som sa mala ísť okúpať, spraviť si večeru a pozrieť si film, ktorý na mňa čaká už niekoľko mesiacov, namiesto toho som celkom randomne napísala toto, čo asi nemá nič spoločné samo so sebou. Dosť mi týchto pár riadkov pomohlo utvrdiť sa v tom, čo robím a že si (snáď) onedlho budem môcť z rozhodnutí na rok 2017 z menu odškrtnúť aj *nájsť samu seba*, lebo hľadať sa už skoro rok je pomerne náročné. Ak by bolo na mne (veď ono je, ale akosi to nedokážem spraviť), hneď by som tento článok zmazala, ale mám pocit, že by som tým zmazala všetko, na čo som počas jeho písania prišla.

dávajú tieto riadky vôbec zmysel?
doms.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sandra Sandra | Web | 18. srpna 2017 v 19:28 | Reagovat

hľadať samu seba nie je nikde také jednoduché.:) treba na to čas. a nervy.:D nech to trvá rok, bárs aj dva, dôležité je, aby si vedela kto v skutočnosti si alebo aká si:) myslím si, že sa ešte budeš stále hľadať. ale to je v poriadku, držím palce, aby si sa naozaj cítila sama sebou a bola tak so sebou spokojná:)

2 Heaven Heaven | Web | 18. srpna 2017 v 20:28 | Reagovat

Hledání sebe sama je snad na celý život... prošla jsem si hodně fázemi (i divnými), ale stejně si občas připadám, že jsem pořád uvězněna někde tam uvnitř a ještě jsem nevylezla na světlo :)

3 sentimentálna. sentimentálna. | Web | 19. srpna 2017 v 15:06 | Reagovat

kradneš mi slová. 18 mám za presne 10 (?!!!!!) dní a cítim sa.. nervózne, hoci mi je jasné, že v skutočnosti sa toho zatiaľ veľa nezmení,  ale aj tak..
a nachádzanie samej seba je podľa mňa celoživotný proces, bude úspech, ak si to uvedomím, keď raz budem umierať, lebo kopec ľudí to reálne nevie ani vtedy.
som  príliš pochmúrna. ako to nebo teraz nadomnou.

4 crazyjull crazyjull | Web | 20. srpna 2017 v 16:07 | Reagovat

Naprosto tě chápu a je jen dobře, že k sobě chceš být upřímná. Já se teď tak nějak taky hledám- no a je to těžší než jsem myslela. :D Mně bude 18 za rok a musím říct, že se toho tedy taky dost děsím. :D

5 KAY KAY | Web | 24. srpna 2017 v 15:38 | Reagovat

Dávajú zmysel... Ja som začínala s fanblogmi kedysi pred rokmi, no teraz som sa vrátila k blogovaniu čiste kvôli sebavyjadreniu. A keď ti mám povedať pravdu, ja ani sama neviem kto som, pretože som chodiaci chaos :)

6 Nikki Allen Nikki Allen | Web | 31. srpna 2017 v 12:15 | Reagovat

Mě 18 bylo v červenci a naprosto  tě chápu. Nějak si na to nemůžu zvyknout. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.