8teen

2. března 2018 v 11:13 | doms |  poems
mliečna pena na oblohe
ružovými snami plná
plní skromné more
no v ňom len jedna
malá vlna hrá sa
na tsunami a
naháňa oblaky so snami a
nečíta medzi riadkami a
netuší, aká riedka krv
koluje jej žilami

more zvonku plné,
zvnútra prázdne,
málo kvapiek spadne
na jej líce jasné.
čím viac kvapiek padá
tým viac sa zakalí
na dno špina sadá
povrch sa zapáli.
to dobré vyhorí
len sadza zostane,
tak more bez činnosti
v tichosti zostarne

a zmrznuté more rozmrzne raz
a voda zavalí ho zas
až sa bude topiť samo v sebe
a malé vlny splynú v jednej.

a zima navráti sa do jari
a znova stŕhne ho ten prúd bujarý
a z večerných lúčov
budú zase ranné
no nevráti sa už more čisté, svieže, jarné

18/1/18/18th


/túto báseň som napísala deň pred mojími osemnástymi narodeninami. Nikdy nebola dokončená či nebodaj premyslená. Ak ma čítate trochu dlhšie, možno ste si všimli, že som sa vždy tak nejak bála osemnástky. Bála som sa, čo príde. Túto vekovú hranicu som brala ako takú, po ktorej už budem príliš stará, respektíve mi tá mladosť začne ubiehať príliš rýchlo a ja som doteraz nič "poriadne" nezažila. Akoby som sa len z diaľky pozerala na svoj pasívny život a nič s tým nezmohla. Z týchto pocitov a omnoho viac z toho, že sú pravdivé, som sa obávala dlho. Až prišiel deň pred mojími narodeninami /17.1/ a ja som sa z toho chcela aspoň vypísať, lebo čas predsa nezastavím. Tak som vzala do ruky pero a vyšlo z toho toto. Nechcela som to publikovať, nemala som silu to prepisovať či viac sa nad tým zamýšľať. Ale dám si to tu, lebo práve sem dávam aj všetky moje pocity, ktoré majú v sebe viac sily ako ja sama a ak by som sa z nich sem-tam nevypísala, prevalcovali by ma. Odkedy mám osemnásť, prešiel asi mesiac a pol. A ja stále žijem. Ešte nie tak, ako by som chcela, ale rozhodne viac ako kedysi. Najmä po prepitom a prespatom trojdňovom výlete, z ktorého som sa včera vrátila. Moje more už nikdy nebude čisté ako bolo pred pár rokmi, ale aspoň tam budú vlny, z ktorých každá bude v sebe niesť nejakú spomienku. Vždy lepšie ako doteraz prázdne more./

doms.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 nika nika | Web | 5. března 2018 v 20:40 | Reagovat

Hodně opožděně přeju všechno nejlepší. Osmnáctka je v podstatě jen číslo, ale je třeba si jí užít! A báseň je krásná. Ono často ty věci, který vzniknou spontánně a pak už je člověk nepřepisuje, jsou ty nejlepší.

2 Sandra Sandra | Web | 1. dubna 2018 v 19:37 | Reagovat

dodatočne všetko najlepšie♥
že si nič poriadneho nezažila? nemyslím si. toto si i ja koľko krát poviem a potom keď sa obzriem spätne, tak si uvedomím že som predsa len niečo zažila a som za to rada. i keď sú to možno len nejaké maličkosti, stále sú to zážitky:) takže nad tým sa vôbec netráp, máš ešte celý život pred sebou a myslím si, že toho zažiješ ešte veľa:) a nemaj strach z nejakej 18-tky.:) je to len číslo, každý človek starne, i ja mám o chvíľu 18, i keď nechcem, no nevyhnem sa tomu, bohužiaľ:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.