Květen 2018

4may18

4. května 2018 v 16:26 | doms |  pillowtalk

Deň rozlúčky. Asi už definitívnej. Skoro celé dva roky som vedela, že tento deň príde. Celé tie dva roky som sa tohto dňa veľmi bála, pretože mi bolo jasné, že týmto dňom to bude definitívne. Ale nechcela som si to pripustiť a nechcem si to pripustiť ani teraz. Presne takto pred rokom som prežívala jedno z najkrajších rán v mojom živote. To dnešné bolo jedno z najsmutnejších. Takto to nemalo skončiť. Takto sa to nemalo stať. Už dlhú dobu si prehrávam každú jednu spoločnú chvíľu posledných dvoch rokov a rozmýšľam, čo som mala urobiť inak. Týram sa tým, a pritom viem, že mi ho toto moje polemizovanie nevráti. Je definitívne preč, aj keď v skutočnosti tak blízko. Tak blízko aj fyzicky, aj v mojom srdci. Je koniec. Ťažko sa to píše, ťažko je si to priznať. Je mi do plaču. Že som mu venovala dva roky môjho života, no on si ich nevzal k srdcu. Že dva roky kvôli nemu stagnujem, pričom som od začiatku vedela, že to nemá žiadny smer. Či? Ale náznaky tam boli. Alebo som len naivná. Veľmi naivná. Pravdou je, že v mojom živote nikdy reálne nebol. Až na zopár vzácnych chvíľ. No zároveň si svoj život bez neho ani neviem predstaviť. Zajtra tu však je nový deň, nový svet, nový život. Môj život sa už navždy bude deliť na po auguste 2016 a pred 4. májom 2018. A medzi rôzne iné dátumy. Tie sa však menia a nevšímajú si, že ja chcem zostať na jednom mieste. S ním. Nezostáva mi nič iné, len pozbierať posledné kúsky svojho roztrhaného srdca a vydať sa hľadať niekoho, kto ho bude vedieť opraviť. A pritom sama viem, že to dokáže len a len on. Píše sa to tak ťažko, ale... Dúfam, že na toto obdobie budem spomínať bez bodavej bolesti v srdci. Možno raz...

.doms